História

Nižná Jablonka leží v severnej časti Laboreckej vrchoviny, v hornej časti doliny Udavy, v nadmorskej výške okolo 334 m.
O Nižnej Jablonke je najstarší doklad v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543, ktorým poveril Leleský konvent, aby vyšetril nezhody rodín Drugetovcov o majetkové podiely na humenskom panstve, teda aj o vlastníctvo Nižnej Jablonky.
Základná časť názvu dediny, teda Jablonka, svedčí o tom, že sídlisko vzniklo na mieste, už prv pomenúvanom týmto názvom. Rozlišujúcu časť názvu, teda Nižná v 16.-17.storočí prekladali do maďarčiny.
Z vývoja osídlenia priľahlého okolia možno usúdiť, že Nižnú Jablonku založili v 15. storočí usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, valašského práva.
Nižná Jablonka od založenia nepretržite aj v 16. a 17.storočí patrili Drugetovcom, ako majetková súčasť ich humenského panstva.
Obyvatelia si najneskôr v 16. storočí postavili pravoslávny kostol, o ktorom sú doklady z roku 1601. Od prvých desaťročí 17. storočia už nemal vlastného farára a neskôr spustol.
Tamojšie valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 3,5 porty. Tri domácnosti želiarov daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili tiež od 3,5 porty. Miestne sídlisko malo v roku 1600 obývaných štrnásť poddanských domov a jeden – dva domy šoltýsov. Pravda, bol tam aj kostol a dom pravoslávneho farára.
Na prelome 16. a 17. storočia valašské domácnosti chudobneli, čo sa prejavilo aj v zníženosti ich zdaňovania. V roku 1610 vtedajších valachov aj želiarov zdanili od jednej porty, v roku 1635 od štvrť porty.
Okolo roku 1623 v dedine hospodárili dve domácnosti šoltýsov, päť valašských, sedem želiarskych domácností. Zaiste mali aj kostol, avšak vlastného farára v dedine nemali. Obyvatelia mali ku zemepánom také povinnosti, aké v iných valašských dedinách, napr. v Habure.
Začiatkom 17. storočia bola Nižná Jablonka stredne veľkou dedinou s tradične valašským, rusínskym obyvateľstvom, ktorého počet vzrastal. V roku 1567 na dvoch šoltýstvach žilo trinásť rodín, na šiestich celých valašských usadlostiach štrnásť rodín, napokon aj tri želiarske rodiny.
V roku 1690 patrili dve šoltýstva desiatim rodinám. Valašských domácností bolo trinásť. Z nich jedna hospodárila na celej usadlosti, dve na polovičných, osem na tretinových a dve na štvrtinových usadlostiach. Súčasťou dediny bol aj vodný mlyn a píla.
Zemepáni Drugetovci zriadili v dedine mýtnicu, o ktorej je doklad z roku 1657.
V roku 1715 žilo v Nižnej Jablonke štrnásť, v roku 1720 len deväť poddanských domácností.

Použitá literatúra:
Ferdinand Uličný: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy.